Veru odvážna úvaha. Bolo by prospešné, podložiť ju aspoň jedným serióznym zdrojom informácie o sekundárnych metabolitoch, ktoré nechutia obaľovačom. Neverím, že by alkaloidy(?), glykosidy či triesloviny v šupkách nezrelých jabĺčok boli pre naše zdravie nebezpečné podobne ako napr. nezrelé zelené rajčiny. Množstvo moderných interšpecifických odrôd viniča obsahuje význačný podiel génov divokých rév, odlišné triesloviny oproti európskej réve poznáme často aj v chuti bobúľ, ale zatiaľ som nepočul o jedinom prípadu zdravotnej škodlivosti týchto hybridov. Naopak, niektoré najnovšie muštové "frankoamerikány" sa stále častejšie objavujú na prvých priečkach degustácií vín.
Vrátim sa k otázke vo vlákne. Najviac červivých plodov mi odpadlo u Floriny, Angoldu, Orionu a Melodie. Sem tam daaké červivé jablko na strome som našiel u Topazu, Siria aj Pinovy. Najmenej červivých plodov bolo na sortách Braeburn, Pink Lady (Cripps Pink), Lipno, Luna a Rozela. Súvislosť medzi lákavosťou plodov pre hmyz a tým, či sú to rezistenty alebo "strupáče", v mojom prípade nevidím. Vypozoroval som však, že najmenej červivých plodov bolo u jabloní pestovaných na podložke M9. Bujnejší podpník má možno vplyv na menšiu hustotu dužniny, ktorá kladie menší odpor žravým húseniciam. Tvrdá dužnina a mastná šupka zrejme vytvárajú pre samičky pri kladení vajíčok určitú bariéru. Pravdepodobne z týchto príčin u mňa dopadli najlepšie odrody Braeburn a Luna. Cripps Pink na M9 dozrela najneskôr- oberal som ju až včera, počas náletu obaľovačov mala teda plôdiky riadne tvrdé.
