Minerálna výživa je zložitá problematika, kde často menej znamená viac. Zrejme som si zle vysvetlil tvrdenie"...je to hloupost ovocné stromky na podzim hnojit draslem (síran draselný) můžete přihnojit i trávník na jaře..." Chýbajúce interpunkčné znamienko často zmení myšlienku napísaného. Ak je normálna jeseň, kedy často prší, dostáva sa draslík do pôdneho roztoku a jesenné hnojenie v pohode splní svoju úlohu v budúcej sezóne. Draslík nie je prirodzenou súčasťou rastlinnej hmoty. Najviac ho obsahuje réva. Draslík je iba ťažko zastupiteľný inými prvkami. Má nezastupiteľné funkcie v enzymatických reakciách, v hospodárení s vodou, pri fotosyntéze, pri otváraní listových prieduchov... Väčšia pozornosť hnojeniu draslíkom by sa mala venovať v oblastiach s menším slnečným svitom (nižšia SAT). Nadbytok draslíka nepoškodzuje listy, ale najmä v ľahkých pôdach znižuje využitie horčíka. Ca a Mg sú antagonisti. Preto by sa malo draslíkom hnojiť viac na ľahkých a vápenitých pôdach. Po vyhnojení na optimálne zásobenie je nutné postupovať diferencovane- podľa typu pôdy a obsahu ílovitých minerálov. Na 1% ílovitých častíc by sa potom malo hnojiť podľa vododržnosti pôdy množstvom 6-10 mg K/ha pôdy. Vo vinohradoch sa napr. na ľahkých pôdach hnojí na jeseň dávkou 200 kg/ha, na ťažkých iba 160 kg/ha. Vinohrady, ale aj sady a záhradky ba sa mali okrem draslíka (raz za 2-3 roky) hnojiť organickými hnojivami (hnoj, kompost, rastlinné substráty, zaoraná luskovino-trávna miešanka...)- najmenej každým štvrtým rokom. To preto, že bez organických látok by ani ten najlepší Cererit nedokázal vytvoriť v pôde potrebný humusovo- ílovitý komplex. Keď jeho obsah klesne pod 3%, prestane byť ornica úrodná a výnosy rapídne klesajú. Poľnohospodári o tom vedia svoje...

PS: Hnojiť o tomto čase listovou výživou bude podľa mňa bez očakávaného účinku. Padajúce listy strácajú kontakt s rastlinou, ich asimilačná aktivita sa blíži k nule.