O podpníku plánky by sme sa bavily len vtedy, keby ste mal semenáč skutočnej hruškovej plánky. Toto ako opisujete je semenáč nejakej ušlachtilej odrody, nejaký kríženec dvoch ušlachtilých odrôd. Väčšinov to pri štepení nemusí biť problém ale môže biť. Nie nadarmo sa používajú bežne ako podpníky skutočné plánky (podporujú rast odrody, majú vinikajúcu zrastavosť hádam zo všetkými odrodami hrušiek), podník dula (rast spomaluje, u niektorých odrôd zlá zrastavosť teda afinita, takže sa volí buť medzištepenie, a pomali rastnúce odrody hrušiek sa vlastne na dulu štepiť nehodia). Poliaci používajú aj podpník Hr. Kaukazskú, má podobné vlastnosti ako plánka, i keď rastne asi trochu pomalšie. U vás je problém, že ušlachtilé odrody (aj ich semenáče, tie sú nepredvídateľné) sú niektoré pomali rastnúce, väčšinov síce rastú rýchlo, aj to nie vždy ako plánka. Také vlastnosti majú i na rast vrúblovanej odrody, niekedy zo zlou reakciou ako u Vás. Keby ste vrúblovali len ušlachtilé odrody na ušlachtilé v malej časti odrôd môže biť pri konbinácii podníka a odrody zlá afinita (zrastavosť). U vás zrejme došlo k zlej zrastavosti, teda reakcii na podpník. Zachraňovať staré odrody je čestná vec, sám to robím. No používať iné podníky než plánky, nesie isté riziko neúspechu. Hoci aj u semenáčov hr. ušlachtilích odrôd by to malo na 90 % fungovať. Plánka je hlavne pri starých odrodách spolahlivejšia (podobne u jabloní a u čerešní vtáčnica). Semenáč odrody "môže a nemusí" mať aj taký vplyv na Starú odrodu že strom bude slabý a mänší menej dlhoveký či náročnejší na pôdné podmienky podobne ako pri podníku dula (čo pri modernom pestovaní krskov nemusí biť na škodu). U mňa na Liptove býva problém nájsť pravé hruškové plánky v prírode. Hrušková plánka má napríklad tŕne. Jabloňovích semenáčov je tu mraky. V teplých polohách je asi aj planých hrušok veľa, v prírode. U vás to bude treba vrúblovať na druhý pokus a na lepší podpník. Lebo ak nezačne hrubnúť podpník tak stromček skončil.