Či sú to Šemendzie to vám neviem potvrdiť, keďže s touto odrodov som žial ešte nemal tú česť.
Ja som na tomto vlákne slúbil ukázať vzácnu odrodu Poiteu. Pred desiatkami a desiatkami rokov, môj prastrýc, ktorý bol ev. kňaz pôsobiaci v oblast Bielých alebo Malých Karpát (čo sú významné ovocinárske oblasti minulosti) priniesol ovocné stromy k svojmu bratovy do Lipt. Petra dve Jablone (žije už len jedna), a tri hrušky, jednu som vypílil ale úspešne preštepil k Poiteau na konár. Rastie asi 12 m. od Merodovej, ktorú starý rodičia volali pololetná máslovka (hoci u nás bežne dozrievala až koncom Septembra, niekedy až v Októbri len začala, je to len predsa asi 700 m. n. m.) Túto a ešte jednu vyrezanú volali príznačne "Zimná hruška". Boly kedysi ako kameň, nedozreli ani v pivnici, iba pohnili, dobré len na kompot. Poiteau sa hodí po starom údajne aj do stredných, vyžších chránených polôh, čo príliš nekorešponduje z tvrdeniami starých rodičov. Klíma sa však mení a v posledných rokoch väčšinov stíha dozrieť, tvrdé a repovité ako kameň už niesú. Dlho som vminuloročnom Novembry hľadal v Říhovej, aj v iných pomológiach, gúglil som fotky starých neskorých odrôd naázvy po nemecky a francúzky, a došiel som k záveru že to nieje žiadná zimná ale neskoro jesenná odroda už na základe toho že mi v Novembri náhle hnily od stredu. Rozhodne Poiteau. Je veľmi úrodná, asi každý druhý rok "gigantická úroda". Taká bola vľani 2017, nie tento rok škoda že som vľani neodfotil koľko ich bolo, všetci dookola závideli. Tohoto roku asi vplyvom vyčerpanosti o niečo menej, avšak stále tam nejaké sú. Musí sa vystihnúť momement pravej zrelosti lebo sa stáva blátivou od stredu hnije. Pričom aj žlté plody sú niekedy ešte ako kameň tvrdé ale potom zmäknú. Na obrázku sú plody priemernej veľkosti, vlani boly niektoré veľmi veľké, niektoré drobulinké. Trochu pripomínajú Konferenciu, tou hrdzavosťou od spodku plodu, niektorémajú tohoto roku aj červené líčko čo som vlani neregistroval. Treba ich oberať asi po 20 Októbri, aspoň tu, postupne dozrievajú koncom Novembra sú už všetky od stredu nahnité. Chuť je naozaj zvláštna tým že je niekedy jemne korenistá, niekedy silnejšie korenistá (klasicky hruškovo) vrámci jednej úrody. Avšak málo šťavnatá (azda by bola dobra na sušenie, no neskúšal som) napriek aróme ta suchosť dužiny pôsobý akoby trochu múčnatú, ba až mydlovú chuť a preto ju žial nemôžem porovnávať z najchutnejšími odrodamy. V horšej studenejšej jeseni napr. 2016 bola chuť o ničom, bez arómy. Ďajšia nevalnosť je, že po troch - štyroch plodoch som mal skoro hnačku, zatial čo iných hrušok zjem oveľa viac a nič my nieje. Ja mám trávenie naozaj parádne ovociu prispôsobené, u tejto odrody je to však výnimka. V roku 2011 keď ich bolo veľa, a boly chutné z nich otec spravil víno: 50 litrov. Vykvasil ten mušt prekvapivo vpohode, bolo chutné, ale po 0,5 litrovom pohári pôsobilo opakovane ako preháňadlo, tak dal demižon vypáliť. Z tohoto dôvodu nemôžem túto odrodu moc odporúčiť, uvidím aké budú teraz, ochutnal som ešte len pár plodov. Má však ešte takú výhodu že kvety sú asi nadpriemerne tolerantné k jarným mrazom. V roku 2016 táto dopadla lepšie než napríklad Merodovka z pár plodmi a susedové hrušky na tom boli tiež zle.
