Poznám ju tretí rok a teraz...? Avranšská je pre mňa kráľovskou hruškov, jej špecifická chuť pripominajúca mutáciu naozaj perfektnej hrušky a červeného melóna z miernou natrpklosťou je úplne lahodná (nie konzstenciou dužiny ale ostrosťou arómy), keď som ich pred troma rokmi jedol prvý krát (a to som vedel už vtedy že hrušky mám najradšej), nevedel som že mi bude Konferencia či Merodovka pripadať ako odpad. Už som si vtedy oblúbil Hardyho hrušky, ktoré ten rok sklamali, no Avranšská je lahoda, už lepšiu hrušku asi pre moje špecifickéchťové bunky mať nebudem, snaď by mi bola rovná Boscová z nížiny, či nejaké klimaticky náročné zimné staré odrody, ktoré asi nebudem mať príležitosť ochutnať v top kvalite... Doma už mám asi 120 cm vlk Avranšskej na podnoži Kaukazskej. Na mojejej veľkej ruke deviatke troška zaníká...