Skvelý český pomológ Tomáš Nečas sa v svojej publikácii Pěstujeme hrušně a kdouloně (2010) o európskej hrdze hruškovej zmieňuje iba okrajovo: "...Obecně se uvádí, že přenos infekce probíhá na vzálenost 100-150 m. Primárním hostitelem rzi hrušňové je jalovec (Juniperus sabina a Juniperus chinensis). Houba přezimuje ve formě mycelia ve dřevě větví jalovce, které jsou mírně zduřelé a popraskané...Hospodářská nebezpečnost nebývá příliš významná."

Keď zoberieme do úvahy, že nové odrody hrušiek sa dnes šľachtia s cieľom "iba" na vysokú kvalitu a textúry dužniny, nástup do plodnosti, obdobie zrenia, skladovateľnosť, na rezistenciu k bakteriálnej spále, chrastavitosti a k mere hrušňovej, o vyšľachtení odrody rezistentnej k hrdze hruškovej môžeme v blízkej budúcnosti bohužiaľ iba snívať.