Viem pochopiť, že sa niektorí záhradkári neradi zbavujú klasických chutných odrôd egreša, ktoré nie sú rezistentné. Ale striekať ich syntetickými fungicídmi krátko pred dozrievaním nepovažujem za rozumné. "Proti gustu žádný dišputát." Reziduá pesticídov našťastie negatívne chuť egrešov neovplyvnia. Osobne by som z takejto konzumácie nemal príjemný pocit. Bohužiaľ v marketoch často nakupujeme chemicky ošetrené plody a zeleninu. "Čo oči nevidia, to srdce nebolí?"

V rámci diskúsie o terminológii odolnosti zastávam stále rovnaký názor. V literatúre sa tiež stretávame iba s 3 pojmami: buď je rastlina vnímavá (neodolná, citlivá) a účinky škodcu sa na nej ukážu vždy, keď sa vytvoria priaznivé podmienky, alebo je infikovaná vírusom. Rastlina k škodcom tolerantná= škodca ju napáda, vírus sa množí v rastline, chrastavitosť sa sem tam objaví na listoch aj plodoch, ale celková úroda nie je zničená. Rezistentná=odolná rastlina je taká, ktorá za podmienok priaznivých pre škodcov odoláva ich negatívnemu vplyvu a na listoch či plodoch nevidieť škody. Príkladom sú rezistentné odrody jabloní alebo slivka Jojo, ktorá neumožní vírusu množiť sa v rastlinných pletivách. V skutočnosti je Jojo hypervnímavá k vírusu šarky a reaguje hneď v začiatkoch jeho množenia. S pojmom imunita pri pestovaní rastlín som sa stretol v súvislosti s imúnnymi pieskami (napr. na Záhorí) a ich zabraňujúcemu vplyvu na ochorenie viniča fyloxérou. Je pravda, že pojem imunita u rastlín je spájaná s odolnosťou k biotickým vplyvom. Termín rezistencia má širší význam. Rastliny môžu byť rezistentné voči biotickým aj abiotickým vplyvom. Imunita voči mrazu je blábol. Existuje aj výraz polná rezistencia- napr. u odrôd viniča, ktoré vo vysokom stupni odolávajú hubovým chorobám. Rezistentnosť aj tolerantnosť plodín sa občas prelomia. Záleží nielen na agresivite patogéna, ale aj na akom princípe a z akých botanických druhov boli rastliny vykrížené...