Připojit reakci
Text příspěvku, ke kterému připojujete reakci:

Opakujem, odvolavate sa na takmer desat rokov stary text, ktory ma napriek tomu pre zacinajucich stale svoju hodnotu, kde o mnozeni v nemecku a v polsku neni ani slovo. Len o pestovani. Vtedy mozno tak dodavali.

Neviem, ci este pracuje ako zamestnanec spominanej vyskumnej stanice ale pracuje ako zamestnanec inej spolocnosti. Myslim, ze ako pestovatelia su neni rozhodne bezvyznamni. Citujem: V súčasnosti máme vysadených okolo 25 ha

Ale odbocme od jeho osoby a prejdime k teme. Hm. Od samosprasnosti sme sa dostali az sem. Nevadi, aj odtialto mozu zacinajuci aj pokrocili pestovatelia cerpat. Na tu ste nazor nevyjadrila a posielate ma zakladat si nove vlakno? Ja len reagujem na Vase nazory a skusenosti a konfrontujem s mojimi. Neznamena to ani to, ze presadzujem len a len svoje metody a druhe z principu odmietam, no ani to, ze metody, ktore som vyskusal a nepriniesli zelany vysledok su automaticky zle a nik s nimi nemoze mat uspech. Nesnazim sa Vas prekrutit. Napriek tomu pouzitemu tonu si myslim, ze z tejto vymeny skusenosti moze vzist nieco dobre. Zosumarizujme si to.

Substrat:

Najvhodnejsi je s kyslou podnou reakciou. Ak neni s kyslou, treba dokyslovat a merat lakmusovymi papierikmi. Na dokyslenie mozno pouzit okyselovac pudy, alebo hnojivo siran amonny. Substrat sa ale po nejakom obdobi vracia ku svojej povodnej reakcii a treba okyslovanie opakovat. Pri hnojeni hnojivami v siranovej forme sa do urcitej miery kyslost udrziava (Toto je iba odhad, nemam s tym prakticku skusenost.). Percento spalitelnych casti v nom by sa malo pohybovat od 18 percent. Idealne okolo 70 percent, cize ma obsahovat dostatocne mnozstvo organickej hmoty. Neviem aky substrat pouziva pani, skusenosti mam len s prirodzene kyslymi substratmi s obsahom organickej hmoty vysoko prevysujucim 70 percent, pilinami z ihlicnatych drevin a kyslou raselinou, kde tym padom odpada okyslovanie a meranie jeho kyslosti.

Hnojenie:

Pri hnojeni je potrebne sa vyhnut chloridovym formam hnojiv, pripadne hnojivam s obsahu vapniku. Pokial sa jedna o kombinovane hnojiva, na trhu ich je dostatok. Treba sa sustredit na hnojiva pre kyslomilne rastliny (azalky,  rhododendrony, vresy), alebo priamo pre cucoriedky. Pokial nie, je vhodne pre dusik a draslik pouzit siranovu formu (siran amonny a siran draselny). Pre fosfor je vhodne siahnut k superfosfatu.

Doplnky k hnojeniu:

Cucoriedka, ako kyslomilna rastlina, pouziva na ziskavanie zivin pre svoj rast spolupracu so specifickymi druhmi hub. Ziju spolu v symbioze. Toto sa nazyva mykorrhiza a huby sa nazyvaju mykorhizne huby. Moje kratkodobe skusenosti s aplikovanim preparatov na baze mykorhiznych hub na korenovu sustavu cucoriedok su velmi kladne. Treba vsak dbat na to, aby boli urcene pre kyslomilne rastliny. Pouzitie mykorhiznych hub je jednorazove pre cely zivot rastliny, znizuje potrebnu davku hnojiva a tym aj setri naklady.

Zalievka:

Najvhodnejsia je makka dazdova voda. (Su pestovatelia, ktori uz roky bezne pouzivaju vodu z vodovodu, bez negativnych javov. Vacsinou su to pestovatelia s raselinnym substratom, ale stretnut sa da aj s pilinovym. Zrejme tam dochadza k nejakej chemickej reakcii, presnu pricinu nepoznam.)

Vyber odrod:

Tu sa v nazoroch rozchadzame.

Spolocne: 

Je to rastlina samoopeliva, ale je vhodne vysadit viac odrod rastlin, koli vzajomnemu opeleniu. Dosahuje sa tym vacsej velkosti bobuli a tym aj urody. Pokial je priestor, je vhodne vysadit rastliny s viacerymi terminmi dozrievania a predlzit si tak obdobie zberu.

Rozdielne:

Pani preferuje akehokolvek miestneho, e-shop, polsko dodavatela okrem nakupu na trznici. Ja preferujem dodavatela, ktory vie garantovat pravost odrody a to, ze je dodavatelom rastlin pre velkovysadby. Tak isto u mna zavazi aj siroky sortiment a predpredajova i popredajova starostlivost o zakaznika. V neposlednej miere je pre mna dolezita aj jeho uzka specializacia a to, ze tieto rastline iba nepredava, ale ich aj pestuje. Neni som vylozene proti nakupom inde, len je tento vyber dodavatela u mna na rebricku vyssie.

Spon vysadby:

Tu je to dost zavisle od vyberu odrod. Menej vzrastne vysadzame v rozostupoch od 0,8 m a viac vzrastne az do 1,2 m. Vzdialenost medzi radmi sa voli od 2 - 2,5 m. Ak je pouzita mechanizacia, rozostupy medzi radmi su prirodzene sirsie (3 - 3,5 m).

Zaburinenie:

Cucoriedky maju velmi plytky korenovy system a preto je krajne nevhodne ich okopavat. Moze sa tym narusit ich korenova sustava. Pre udrziavanie okolia rastlin v nezaburinenom stave je vhodne pouzit mulcovanie, alebo herbicidy aplikovane s pouzitim herbicidneho zvonu, aby nedoslo k zasiahnutiu listov cucoriedok.

Dovolil som si tu zosumarizovat to, na com si myslim, ze sa zhodneme, aj nezhodneme. Ak mate nejake pripomienky k tomu co som popisal ako zhodne, pripadne ak som Vas zle interpretoval, poprosim Vas o vyjadrenie. Ved na to tu ta diskusia je. Nema zmysel si zneprijemnovat svoju zalubu zbytocnymi sarvatkami. Odradi to nas aj citatelov. Vase skusenosti su o to cennejsie, ze ste sa k nim musela dopracovat sama. Mnoho ludi by to v tejto faze vzdalo, myslim ze aj ja. Vsetka cest. A presadzat take kvantum rastlin by som rozhodne nechcel. Rozhodne Vam nechyba vola, ani odhodlanie.

Text příspěvku:*
Při psaní textu neukončujte jednotlivé řádky, text se v odstavci zalamuje automaticky.
Obrázek:
Vybrat soubor:
Název:
Popis:
Vkládat lze pouze obrázky typu JPEG a PNG. Maximální rozlišení obrázku je 12 megapixelů (4920x3218 obrazových bodů). Maximální možná velikost obrázku je 10 MB.
Kontrolní řetězec:*Sečtěte prosím číslo 17 a číslo 19.
Výsledek vložte do následujícího políčka:
* Bez vyplnění políček zvýrazněných tučným písmem nebude možné formulář odeslat.
zahrada.cz
Informace o serveru | Reklama | Podmínky užívání | Kontakty
(c) Lupo Media s.r.o. 2001 - 2024
DŮMACHALUPA.cz
statistika