Uvaha: zvysena chorobnost stromov a kratsie prezivanie

Pri prechadzke prirodzenym sadom ma napadla uvaha ako je mozne, ze stare prirodzene odrody maju stromy, ktore su aj 300r stare, ziadne choroby, nestrihane... a dnes vacsina stromkov, ktore su v sadoch (hlavne tych pestovanych povodne: slivky, jablka, ceresne - hlavne tych co su v domacnostiach alebo blizko rodinnych domov) su napadnute roznymi chorobami... Cim to moze byt sposobene? chemiou v podzemnych vodach? strihanim? 

Pěstují se jiné odrůdy na jiných podnožích. Cílem není dlouhověkost stromu, ale rychlý maximální výnos na jednotku plochy, ovšem za cenu intenzivní péče.  Kdo tu péči neposkytně, tomu se životnost již tak krátkověkého stromu ještě zkrátí.

Cize ak by sa nasadil semenac z ovocia z povodneho zdraveho niekolko desatrocneho stromu tak by mal odolnost voci tymto chorobam lepsiu? resp. kmen z takehoto stromu a navrublovanie novej odrody by zvysilo jeho silu a odolnost?

Nie je to celkom tak ako si to predstavujete. Dlhovekosť stromu je daná predovšetkým koreňovým systémom - teda jeho hĺbkou a mohutnosťou. Semenáč má silné korene, ktoré prenikajú do hĺbky a robia ho odolným voči napr.suchu, nedostatku živín, ale aj víchrici. Stromček na slaborastúcom podpníku (napr.M9, M27) má koreňový systém plytký, slabší. Má už geneticky zakódovanú kratšiu životnosť (tak ako napr. pes nemôže žiť dlhšie ako korytnačka). Znamená to, že o takýto stromček sa treba v záhrade starať, poskytovať mu zálievku v dobe sucha, hnojenie, ochranu pred škodcami. V takom prípade sa mu darí, až kým nepríde jeho doba starnutia a treba ho vymeniť za nový. Chradnúce choré stromy v niektorých záhradách, ktoré spomínate, sú z väčšej časti vizitkou ich majiteľov, ktorí sa o ne riadne nestarajú. Na druhej strane - tieto krátkoveké stromčeky (zákrpky, štíhle vretená, solaxy) prinášajú plody kvalite ktorých sa dlhoveký semenáč ťažko môže priblížiť. A tiež podstatne skôr začínajú rodiť. Ak by to bolo také jednoduché, že naštepíme novú odrodu na semenáč a strom nám bude 100 rokov prinášať prvotriedne plody bez akejkoľvek starostlivosti, tak by Ste vyriešili definitívne celý problém ovocinárstva. Je to ale ako v živote človeka - nemôžete mať všetko, resp. je to podľa pravidla "niečo za niečo". Isté je, že šľachtením stále nových odrôd a vymýšľaním nových systémov pestovania a celkovou intenzifikáciou homo sapiens (to sapiens s otáznikom...) silne vplýva na túto časť prírody a mení ju. Či je to dobré alebo zlé, ukážu dejiny a zhodnotia naši potomkovia. (Ono je to asi dobré aj zlé zároveň :-)). IH