Latex nebo vápno



Stránky: 1,  2   
host - 161.15 (?) 
9.10.2011 20:15, zobrazeno: 27665x
Dobrý den, rád bych zkušenější požádal o radu ohledně ochrany stromků před mrazem. Vím, že se natírají vápnem, ale známý mi poradil, že lepší je "latex". Nevím o co jde - myslel tím nějakou speciální latexovou barvu?
Adresa příspěvku
Připojit reakci   
stavba, energie, topení, paliva, voda a odpady, sítě, interiér a dílna
   
host - 183.105 (?), 10.10.2011 0:12
Dobrý deň! Latexovú farbu by som Vám neradil. Je vodo- aj paronepriepustná. Mohol byste si narobiť problémy s nekrózou kôry. Ak už chcete použiť umývateľnú farbu použite radšej bielu akrylátovú, ale úplne postačí náter starším vápenným mliekom. Keď ho dážď na jar zmyje, už nebude potrebný, lebo jeho účelom je koncom zimy za mrazivého dňa zmierniť teplotné kontrasty na povrchu kmeňov medzi plochami vystavenými slnku a tými, čo sú v tieni. V minulosti som vápnom natieral iba plochy kmeňov z južnej strany. Teraz už kmene nenatieram, majú výšku iba do pol metra. Paľo
Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
   
vyslouzil - Diamantový Zahrádkář .Diamantový Zahrádkář. (18311) - 65.50 (?), 10.10.2011 8:28

Nebral bych ani latex, ani akrylát. Ani ne tak kvůli paropropustnosti - ta je u vápenného nátěru taky sporná. Ale zaschlé vápno, které časem odprší a oddrobí, je půdě a stromům prospěšné. Polymery latexu a akrylátu - jakkoli jsou udávané jako zdraví neškodné - zahradu akorát znečistí. Nehledě na jejich cenu.

Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
      
host - 183.105 (?), 10.10.2011 13:19
Akrylát je v jednom smere priepustný pre vodné pary a súčasne odoláva striekajúcej dážďovej vode. Vedia to najmä maliari a omietkari. Latex je v obidvoch smeroch nepriepustný, preto napr. vylatexovaná kúpeľka či sprchový kút časom splesnivia. Biely akrylát je súčasťou niektorých Primalexov.Vodou zriedeného akrylátu na kmeni je tak málo, že o znečistení záhrady nemôže byť ani reči. Výhoda je v dlhšej trvanlivosti bieleho náteru, možno aj 2 zimy. Akrylát sa často používa aj na zatieranie rezných plôch či lyka pri vrúbľovaní a očkovaní. Vrstvička vápenného mlieka na kmeni takisto nemôže vyvolať nekrózu kôry. Naši predkovia ním líčili svoje príbytky a plesne ako pri latexu nemali, pretože steny natreté vápnom "dýchali". Oveľa väčšiu neplechu v nepredyšnosti kôry narobia vrstvy stromového balzámu napatlané kolem dokola na kmeň...Osobne sa prikláňam k náteru vápnom. Paľo
Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
         
vyslouzil - Diamantový Zahrádkář .Diamantový Zahrádkář. (18311) - 65.50 (?), 10.10.2011 14:42

Stromový balzám na kůře kmene žádnou neplechu nezpůsobí. Dokonce ani neprodyšné omotání kmínku gumou či folií nevede k nekróze kůry.  (pokud se do ní nezařízne). Naopak,  tato metoda byla hojně doporučována při léčbě okousaných kmínků. Guma se mohla nechat kolem kmene libovolně dlouho, až se střením rozpadla a kůra pod ní byla překvapivě svěží.

Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
            
host - 4.7 (?), 10.10.2011 17:06

Myslim, ze obe su dostatocne paropriepustne. Nastudoval si to vobec niekto? A ta paropriepustnost ani nie je tak dolezita. Para sa medzi naterom a drevom tvorit nebude. Plesne sa tam nedostanu.

Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
            
host - 171.33 (?), 11.10.2011 9:21
Mne sa v minulosti podarilo vytvoriť takmer nekrózu kôry tým, že som natrel Chemstop proti mravcom priamo na kmeň jabloní. Samozrejme stromu to neublížilo, ale dlhé roky boli vidieť na kmeňoch nepekné krúžky po lepidle. Teraz pred náterom lepidla najprv omotám kmienky papierovou samolepiacou páskou. Podobne ako Chemstop môže pôsobiť aj stromový balzám. Záleží na jeho zložení a hrúbke nanesenej vrstvy. Kôra má lenticely, ktorými dýcha, aj keď v menšom rozsahu ako listy. Pokiaľ ide o liečení rezných rán, moderní jabloniari presádzajú nepoužívať žiadne prostriedky, iba kvalitne začistiť rany. Výsledok je rovnaký ako pri patlaní rôznych balzámov, voskov či farieb. Svedčí to o modernom a racionálnom prístupe. 1000x omielané rady prestávajú byť účinné. Ak omotáte kmeň tenkým gumovým obinadlom, je tam predsa len malá priedyšnosť. Skúste však použiť syntetickú pryž (EPDM) alebo biely paronepriepustný penový polypropylén používaný v chladiarenskej či solárnej technike a po čase pozrite na kôru. Kmene natreté vápenným mliekom vyrobeným z vody a haseného vápna mi vydržali dostatočne biele maximálne rok. Trvanlivosť náteru by sa dala predĺžiť pridaním bielej akrylátovej farby. Plechovka akrylátu Vás nevyjde drahšie ako vreco vápna. V kilových sáčkoch som v obchode vápno zatiaľ nevidel. Paľo
Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
               
vyslouzil - Diamantový Zahrádkář .Diamantový Zahrádkář. (18311) - 65.50 (?), 11.10.2011 10:19

Plechovka akrylátu vyjde cenově jako 1 - 2 pytle páleného vápna, ze kterých připravíte nejméně 5 hektolitrů vápenného mléka
   Gumové obinadlo ani v praxi používaná rozstříhaná duše samozřejmě prodyšné nejsou.  Občas se stane, že zapomeneme odstranit neprodyšnou roubovací pásku i několik let. Pokud je dostatečně roztažná a nezařízne se, nic se nestane. Kůra pod páskou sice nedýchá, ale dřevině to nikterak neublíží.
   Řezné rány se v profesionální praxi skutečně nezatírají, protože je to zbytečně pracné a drahé. Nicméně i moderní jabloňáři, když  roubují za kůru, řezné rány pečlivě zapatlají.

Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
                  
host - 171.33 (?), 11.10.2011 23:59
Pane Miloši, na natretie niekoľkých kmeňov Vám stačí malá plechovička bieleho akrylátu (375 ml). Ten sa totiž riedi s vodou, takže Vám ešte ostane farba aj na iné účely. Neviem, kde kupujete vápno, ale u nás je najmenšie množstvo (1 vreco) drahšie ako spomínaný malý akrylát. Gumové obinadlo ani dušu z bicykla či PVC pásku nemôžete porovnávať s nepredyšnou vrstvou lepidla či balzámu. Keby bola duša tak dokonale vzduchotesná, nemusel byste pumovať koleso bicykla najmenej 10 rokov. Pokiaľ pri vrúbľovaní používate lyko, logicky ho musíte niečím zatrieť (zapatlať), aby spoj nevyschol. Mal som na mysli veľké rezné rany vznikajúce napr. pri zmladzovaní starých stromov. Ak sa rany zahoja aj bez použitia drahých balzámov, nie je rozumnejšie investovať peniaze do niečoho potrebnejšieho? Odkaz pre p.Wimpiho: Chemstop natieram na papierovú samolepiacu pásku omotanú okolo kmeňov. Dá sa kúpiť v maliarskych potrebách. Používa sa na zakrytie plôch, ktoré nechcete zafarbiť. Páska sa počas leta nepretrhne, lebo kmene sa nerozširujú pri svojom raste tak rýchlo, ako nafukovaná pneumatika. Na jeseň pásky s lepidlom odstraňujem, nie je dôvod ich tam nechávať do budúcej jari. Paľo
Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
                     
Wimpi - Diamantový Zahrádkář .Diamantový Zahrádkář. (2112) - 200.122 (?), 12.10.2011 21:17

Osobně rovněž používám Chemstop, ale nanáším jej na pruh odstřižený z tenké molitanové desky. Ta je měkká a pružná a svojí elasticitou kompenzuje nejen nerovnosti kůry na kmeni (vyplní praskliny a prohlubně), ale i zvětšení obvodu kmínku. Na zahradě máme mladé stromky a je běžné, že v sezóně zvětší průměr kmínku o více než jeden cm. A jak známo, přírůstek 1cm na průměru = 3,14 cm na obvodu. A to už je pořádné prodloužení, že? Proto mě zajímalo, jak to funguje s tím papírem a jak se papír namazaný lepidlem s takovou dilatací vyrovná (už vzhledem k tomu, jak kmínky dokážou napnout mnou používaný molitanový pásek). Moc tomu papíru sice nevěřím, ale otestuji si to. Takže děkuji za inspiraci a info.

Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
Pokračování této diskuze (další příspěvky)  |  1,  2   
zahrada.cz
Informace o serveru | Reklama | Podmínky užívání | Kontakty
(c) Lupo Media s.r.o. 2001 - 2024
DŮMACHALUPA.cz
statistika