Jaká podnož?



Stránky: 1,  2,  3   
host - 69.78 (?) 
12.1.2012 12:40, zobrazeno: 30706x

Dobrý den

mohl by mi prosím někdo poradit jaká je nejvhodnější podnož pro hrušeň williams čáslavka? Vůbec se v tom nevyznám. Stromek budu sadit na hodonínsku, výška n.m. asi 200, půda je hlinitá - hlinitojílovitá a chtěl bych aby byl stromek spíš menší. Plody budou vyloženě na pálení.

poraďte prosím

Děkuji

Adresa příspěvku
Připojit reakci   
stavba, energie, topení, paliva, voda a odpady, sítě, interiér a dílna
   
sadař z kobeřic - Bronzový Zahrádkář .Bronzový Zahrádkář. (60) - 68.127 (?), 21.1.2012 15:35

Zdravím.     Wiliamsova čalavka je odruda slabého rustu a tak vyžaduje i na zákrsky bujnou podnož a to je semenáč. Nehledě na to tato odruda se nesnáší s kdouloňovou podnoží a roste na ní pomalu a má kratší život a časem se vam v místě očkování vylomí. Pokud si přesto budete muset ji koupit   na kdouloni tak se ujistěte jestli má mezištěpování nebo nikolování a pokud ani to né pak jí budete muset zasadit hlouběji, aby jste utopily kdouloň a tak omezili vliv kdouloně na Wiliamsovu. Tento zpusob obejití kdoulně doporučuje i vynikající slovenský ovocnář a pomolog prof. Hričovský. Nehledě nato Vy potřebujete ovoce na pálení tak by jste měli mít spíše větší stromek kvuli množství. Já být vami tak si přisadím k Wilamsove také vynikající odrudu Clapovu nebo Hardyho. Tyto odrudy také dělají kvaltní a voňavé hruškovice a zlepší vam aji opylení Wiliamsovy. Wiliamsova m. je odruda rychlého vývoje a tak počítejte s tím, že není moc dlouhověká oproti jiným odrudam a budete ji také muset častěji zmlazovat. Ve Vaší oblasti bude mít velice kvalitní plody.

           sadař vlada

Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
      
Paľo. - Diamantový Zahrádkář .Diamantový Zahrádkář. (1739) - 158.236 (?), 22.1.2012 11:29

Zdravím Vás pane Vladislave! Dovolím si doplniť Vašu radu pre pána 69.78: Williamsovu čáslavku nemusíte sadiť ako stromček na semenáči, ale dá sa navrúbľovať na akúkoľvek bujnejšie rastnúcu hrušku v záhrade. Pestoval som Red Williams na odrode Clappova, ktorá bola kúpená v škôlke tuším na duľovom podpníku. Clappova mi rodila dosť mizerne (230 m.n.m., vých.svah, ílovitá pôda). Zato williamska rostla nádherne a rodila každý rok. Udržiavací rez bol nutný, drevo mala veľmi zdravé. Z palmety vysokej do 3 m som každé leto obral kôš výberových plodov. Rád by som sa Vás p.Vladislave opýtal, či pestujete aj hrušky vyšľachtené v Bojniciach? Ich prehľad nájdete na webe. Bol by som rád, keby sa niekto pochválil s chuťou hrušiek akými sú napr.Bojnická jesenná, vianočná, zimná, Ivana, Pribinova... Keďže väčšina týchto noviniek bola vyšľachtená z Boscovy fľaše a Williamsovy čáslavky, aromatická chuť im istotne nechýba.

Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
         
sadař z kobeřic - Bronzový Zahrádkář .Bronzový Zahrádkář. (60) - 68.127 (?), 22.1.2012 15:16

Zdravím Vas. Je bohužel smutné, ale od rozdělení republiky se u nás vubec nerozšiřují nové Slovenské odrudy a vubec není u nás ani jejich propaganda. Z Bojnic mame pouze šlechtěnce rybízu, černý bez a kamčatské zimolezy. Byl jsem i osobně na exkurzy ve šl.  stanici. Říkam to nerad, ale rozšiřování slovenských odrud je bohužel na slovenskych zahradkářích a ovocnářích. Ja osobně mám problem sehnat i dceru Hardyho maslovky slovenskou odrudu Nitru. A teď k tematu. To, že Vám nešla Clapovka na kdouloni se ani nedivím. Ona se s kdouloní nesnáší a nehledě na to kdouloň nemá ráda jílovou půdu a vápník. U Clapovky je nutné ponechávat boční vyhony hadovitého rustu v celých délkách. Druhým rokem na nich vytváří plno květních obrostů. Pak uvidíte jak bude obsypaná plody, ale pozor na chrastavitost je na ni vnímavá. Jestli vam mužu doporučit tak si kolem stromku udělejte malé bednění a zasypejte celou podnož i mírně nad ní.

Víte co? Tak nahoď te dotaz na slovenské odrudy tady na portale a budeme sledovat reakci ostatních pěstitelů.

Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
            
Paľo. - Diamantový Zahrádkář .Diamantový Zahrádkář. (1739) - 161.56 (?), 22.1.2012 20:45

Zdravím Vás pán Vladislav! Kupovaný stromček Clappovu máslovku som v novozaloženej osade na ílovitej svahovej terase pestoval ako voľne rastnúcu 3-ramennú palmetu. V obsahu vápniku nebol problém, dule mi v tejto pôde rástli parádne. Jednoducho palmeta rástla aj rodila mizerne. Tak som do stredníka palmety naštepil Red Bartlett a diali sa zázraky. O pár rokov naráslo stromisko ako hrom a hrušiek ako maku. Pritom Williamska nepatrí k veľmi bujne rastnúcim sortám, úroda plodov by mala rast brzdiť. Ja som ho brzdil nielen zaťažením výstavnými plodmi, ale hlavne ohýbaním letorastov. Clappova slúžila ako "smutný podstavec" vznosnej palmete, ktorý vždy priniesol iba niekoľko plodov. Záhradka v osade už je minulosťou. Teraz mám pri novostavbe RD niekoľkoročnú mladú palmetu Dicolor s mizernou rodivosťou. Postupne ju prevrúbľovávam lepšími a hlavne chutnejšími sortami. Nespokojím sa iba so sladkosťou či šťavnatosťou, ale od hrušiek vyžadujem aj arómu. Môjmi favoritmi je aromatická chuť Boscovej fľaše alebo Dekanky Róbertovej. Práve bojnické novošľachtenie prináša nielen sladké, ale aj aromatické plody. Keby sa na fóre niekto pridal so skúsenosťami s pestovaním bojnických hrušiek, bolo by to super!

Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
      
Paľo. - Diamantový Zahrádkář .Diamantový Zahrádkář. (1739) - 185.131 (?), 23.1.2012 14:02

Dobrý deň Vladislave! Hlbšie sadenie, tak aby pustila korene odroda naštepená na "utopenom" podpníku, nie je dávno nová metóda. Používa sa aj pri pestovaní ovocnej steny v tvare Bouché-Thomasova palmeta. Píše o nej v svojích publikáciách aj Vami spomínaný skvelý pomológ, obetavý a "krásny" človek prof. Ivan Hričovský, nositeľ Radu Ľudovíta Štúra. Pre tých, ktorí ho poznajú osobne, z literatúry či z verejných médií, by som rád uviedol, že práve dnes sa tento skromný človek dožíva guľatého jubilea- 80 rokov. Neviem, či má pán profesor čas na sedenie pri internete? Napriek tomu sa pripájam ku gratulantom a taktiež mu želám veľa zdravia a životnej energie!

Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
         
sadař z kobeřic - Bronzový Zahrádkář .Bronzový Zahrádkář. (60) - 68.127 (?), 29.1.2012 12:15

zdravím. Já vím, že to není muj napad. Je to pouze moje zkušenost, kterou jsem vyzkoušel podle rady prof. Hričovského z knížky Jablka a hrušky. Mám od něho i fotografickou knižní serii POMOLOGIA. On sam doporučuje a mě to fungovalo, aby se všechny hrušně na kdouloni vysadily hlouběji a na jaře se odhrnovaly a na podzim zahrnuly, aby netrpěly namrzáním. Jenom odrudy, které kdouloň nesnáší se mají nechat zahrnuté, aby se snížil vliv kdouloně. Je zajímavé, že hrušně většinou nezakořeňují. Jestli máte zajem a pošlete mi rouby slovenských odrud tak je u mě vyzkouším a pak je můžeme hodnotit.  Zajímalo by mě jestli se na Slovensku také někdo zabívá zachranou starých a místních odrud tak jak je to u nás a vyšla na Slovensku nějaká pomologie starých odrud?  Ja také spolupracuji s organizaci Ovocné stezky "ovoce lidem, lidé do sadu.",ktera sbírá, množí a stará se o staré ovocné stromy. Já mám plán si v sadu založit sbírku odrud šlechtitele Mičurina - pokud to ještě bude vubec možné. Měl dost zajímavých kříženců. Nelíbí se mi jeho zpolitizované zesměšnění.

  sadař vlada

Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
            
Paľo. - Diamantový Zahrádkář .Diamantový Zahrádkář. (1739) - 170.153 (?), 29.1.2012 17:00

Zdravím Vás p.Vladislave! V názore na p.Polehlu sa môžem podpísať pod Váš príspevok. Myslím si, že je to odborník výnimočného formátu, ktorému nie je potrebné plýtvať životnou energiou odpoveďami na zosmešňujúce či arogantné provokácie. Vážim si aj Vášho prístupu k starým sortám. V minulosti bolo na vidieku v každom dvore niekoľko odrôd hrušiek. U nás sa s nimi človek stretne už iba na kopaniciach. Verte, že existujú stále nadšenci, ktorí majú tieto solitéry zmapované a formou vrúbľovania ich udržiavajú pre budúce pokolenia. Spomínam si na jednu obrovskú vysokú hrušku s priemerom kmeňa cez pol metra na kopaniciach. Bola to Smolenka (Szemendye). Vyliezť hore na takýto "topol" bolo nemožné. Nazberal som vtedy celé vreco spadaných plodov veľkosti cca 7-8 cm, nechal na sene uhniličkať a po mesiaci kvasenia sme vypálili kvalitnú voňavú hruškovičku. Demižónik sme otvorili až po 27 rokoch na dcérinej svatbe. Delikatesa! Verím, že stará hruška v zapadnutej osade v pohode prežíva.

Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
               
Wimpi - Diamantový Zahrádkář .Diamantový Zahrádkář. (2112) - 200.122 (?), 29.1.2012 18:45

Mám takový pocit, že pan Kaněra má na mysli jiného pana Mičurina, než kterému skládá poklonu pan Paľo. Tuším, že pan Kaněra píše o originálním, ruském Mičurinovi.

Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
                  
Paľo. - Diamantový Zahrádkář .Diamantový Zahrádkář. (1739) - 144.150 (?), 29.1.2012 22:00

Áno, máte pravdu, čítam priveľmi rýchlo a nedbanlivo niektoré príspevky. Prehliadol som výraz "zpolitizovaný". To ale nič nemení na mojom postoji k Mičurinovi II- p.Polehlovi.

Předchozí příspěvek | adresa příspěvku
Připojit reakci
Pokračování této diskuze (další příspěvky)  |  1,  2,  3   
zahrada.cz
Informace o serveru | Reklama | Podmínky užívání | Kontakty
(c) Lupo Media s.r.o. 2001 - 2024
DŮMACHALUPA.cz
statistika