GF677 je broskynomandla, takze znasa vyrazne vyssi obsah vapna nez semenac, ktory sa tu nikdy dlheho veku nedozije. Zvycajne - kym este nekoreni vo vacsich hlbkach - to ako tak ide, lebo vrchna podna vrstva je predsalen trochu vzdusnejsia a trochu aj kvalitnejsia, lebo je miestami premiesana so sprasou, ktora tu kedysi bola navezena na miesta, kde bola staodoly a podobne hospodarske stavby. To kvoli tomu, ze kedysi tu bola vysoko spodna voda a z casu na cas zaplavy z Vahu, kym ho nezregulovali. Nasledne ale zacne trpiet silnou chlorozou a postupne odumrie alebo ten strom v okamihu trafi slak. Semenac patri do lahkych pod, tu sa jeho korene udusia. Odskusane na BSB, Rubire aj Montclare. Oficialne je GF677 vyslachtena pre skor lahsie pody s vysokym obsahom vapna - ktore sa v stredomori vraj vyskytuju velmi casto. Ale zatial sa ukazuje, ze je vhodna aj do takychto tazsich pod, chloroticke priznaky oproti semenacu minimalne a to schvalne nehnojim zelezom, aby som si to otestoval. Mam len 1-2 rocne stromy, takze kriticka doba este nenastala, no sused ma 6-8 rocne, stihle vretena 4-5 metrove, krasne stromy. Aby som upresnil - poda tu je oficialne luzna poda oglejena, co je poda skor ilovita nez hlinita. GF677 ma vyhodu aj v tom, ze rastie bujnejsie nez semenac, co je super, lebo v horsich podnych podmienkach sa lepsie vyrovna s nepriaznou osudu a navyse ak mam 4-5 m vysoke vreteno, tak ak mi aj prizemne mrazy na jar znicia urodu v 2-3 m naspodu, tak navrchu vzdy nieco zostane. Este by sa tu dali pouzit slivkove podpniky - st.julien, myrobalan... ale kvoli unave pody ich radsej nepouzivam, lebo na myrobalane tu boli slivky aj marhule. Neskor mozno skusim aj mandlu - ale ta ma ist vraj do lahsich pod. Nuz ale to sa pise aj o GF677...